reklama

BRIGADA

Leto nie je vždy a bezvýhradne len a len o zábave. Niekedy si na ten kopec srandy musíme krvopotne zarobiť. To koho alebo čoho tá krv je, je už vedľajšie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Cez leto sa dá robiť mnoho vecí- chodiť von sám, s kamošmi alebo so psom. Lenže každá sranda niečo stojí. Ale čo robiť, keď rodičia odmietaju zvýšiť vreckové, kolegovia sú švorc a vy si síce uvedomujete, že život s jednou obličkou je tiež plnohodnotný, no riziko odcudzenia ďalších orgánov sa vám nejak zvlášť nevidí?

Jasné-brigáda. Naša stará dobrá známa z vedľajšieho obchodu či štátu. No nie je všetko "zaručene bezpečné a bez rizika" jak sa všade, na letákoch povaľujúcich sa po zemi, píše. Nemôžem a ani nepoviem, že mám s brigadovaním až také zlé skúsenosti, no nejaké predsa len mám. Bolo to milnulý rok v lete, trvalo mi dlho vyrovnať sa s tým...ale možno som sa len bála niečo kecnúť, kým tam robila moja rodina.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bolo v to v jednom "Malom mestečku" v Čechách, ktoré sa napodiv nachádza aj na mape, a aj autobusy tam sem-tam chodia. Keby som ho mala porovnať s nejakým našim mestom, tak možno Teplice. Nie je veľké, možno tak do 2000 obyvateľov, ktorí sú buď rybári, alebo psíčkari. Všade vôkol je voda, motorky, krčmi...

Keď sa však pozriete 2x, natrafíte na továrne, ktoré dnes už zývajú prázdnotou, a smradom. V diaľke, v krásnej scenérii lúk, kopcov a polí vás zdraví atómová elektráreň a drubežárna, miesto mojej brigády.

Nedá sa povedať, že začiatky boli neznesiteľné, mala som tam rodinu, ktorá mi situáciu predsa len trochu uľahčila. Spolu s kamoškou sme, hneď po úmornej 15 hodinovej ceste, chceli vrátiť čas a sediet na lavičke niekde v Martine, ale nedalo sa, nemali sme prachy na spiatočnú cestu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak sme vyfasovali biele nohavice, biele gumáky, plášť, čiapku,asi kvôli efektu mäsiarstva, lebo na bielej sa krv fakt dosť dobre vyníma, a trojo párov rukavic. Môj prvý dojem bol dosť obludný, všade zima, zápach čpavku, mŕtve sliepky nad hlavou, ktoré vyzerali ako ľudia napichnutí na kovových hákoch....ťoť pracovné podmienky...prvý týždeň sme ako pozornosť podniku, dostali do rúk nože a poď ho robiť stejky. Spočivalo to v tom, že do stroja sa hadzali stehná, ten ich vykostil a olúpal a vy ste vyrezavali chrupavky a všetok ostatný bordel. Túto prácu sme robili prvý týždeň 8 hodín. Neskôr, keď sme sa zapracovali, tak sme tejto "oddychovej" robote mohli už len zamávať. Zmenila sa robota a aj pracovný čas. Robili sa 12-tky, niekedy 14-tky, frístajloví Ukrajinci to tam ťahali 18 hodin v kuse, a potom sa vzájomne odťahali do čokoládovne, kde boli tých zvyšných 6 hodín.. Ak si myslíte, že sa takéto niečo nedá vydržať, máte pravdu, neda. V živote som nevidela toľko ľudí spať po stojačky. Smeny sa prehadzovali podľa toho, ako veľmi bolo teplo, keďže pri nedostatku vlastnych zdrojov, sa kurence dovážali z Poľska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčastejšie som orezávala prsia a krútila kurence. Mäso bolo niekedy čerstvé, niekedy nie. To nečerstvé sa hádzalo do marinád a do "diery", bola to taká sranda, kde sa hadzal všetok odpad, a ten šiel na ďalšie spracovanie,v obchodoch ho najdete pod menom "saláma, sekana, párky", najlepšie po akciových 99,90....ak si to kúpite, tak je to to najhoršie, čo môžete pre svoje telo urobiť. Je to hnus.

Nechcela som tomu uveriť-také svinstvo...Snažila som sa vyhadzovať aspoň to skazené mäso, zahadzovala som ho najprv do bedne pod stolom, lenže aj ich obsah šiel do diery.....takže mi ostával už len kôš na bežný odpad ako rukavice, igelitové vrecká a pod. No veľa som toho nevyhádzala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pôvodne sme tam mali byť 7 týždňov. No zmena počasia,vo vnútri boli mínusové teploty, a von horúčavy, 12 hodinové státie na jednom mieste, trápne 15 minutové a jedna pol hodinová prestávka a tie mŕtve sliepky, urobili svoje...

Vzdali sme to po 5 týždňoch, keď sme po sebe s kamoškou z roztopaše hádzali kury, a vypadli sme ako najrýchlejšie sa dalo.

Výplata nám prišla v priebehu pár dni na účty. Nebolo to málo, ale za tú psychickú ujmu a zdravotné problémy to teda nestálo. Tento rok už do žiadne fabriky nejdem, iba ak do našej malej čajovne, v "Malom mestečku" som bola raz, stále je tam pekne, no tú tovareň na hnus ešte stále nikto nezapálil.

Odvtedy nejem kuracie mäso a mám problém aj s ostatnými mŕtvymi časťami z iných zvierat. Nepatrím však k ľuďom, ktorí môžu bez neho žiť, nejem ho stále a vo veľkých porciách, ale potrebujem ho.

Je však rozdiel medzi skutočným mäsom a pozliepaným, namarinádovaným odpadom, ktorý si v zájmu šetrenia peňazí kupujeme. Pretože to, čo je lacné, je len málokedy kvaliltné.

Janka Andorová

Janka Andorová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nechcem tu nic napisat. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu