Remi Kloss začal písať už ako prváčik na základnej škole. Zo začiatku bez úspechu, pretože mu písmenka robili ťažkosti. On sa však nenechal odradiť a píše dodnes. Sú dni, keď nenapíše ani riadok, hlavne cez víkendy.
Kto je vlastne Remi Kloss? To nevie ani on sám. Remi Kloos protestuje proti tomu, že dnes je čoraz dôležitejšie kto čo napísal a nie čo napísal. Texty v knihe sú jeho výnimočným debutom s výnimočným fajčiarom Pero le Kvetom.
Pero le Kvet sa narodil v roku 1988. Je autorom esejí s názvom Eseje,1996. Surrealistickej poetickej zbierky poviedok a koláži, ktoré vyšli v roku 2005 pod názvom Ulovene sny, patafyzickej zbierky krátkych poviedok, nonsensov a vystrihovačiek, ktoré vyšli v roku 2007 pod názvom Perózia a absurdnej zbierky poviedok a kolaží o ľuďoch, zvieratkách a veciach okolo nás pod názvom Mäsožravé kreslo, ktorá vyšla v roku 2009.
Obaja autori sú patafyzici a stretli sa v Spoločnosti pre pestovanie a šírenie patafyziky na Slovensku a iných svetoch, ktorá vznikla v Trnave roku 1988. Pero, vlastným menom Peter Volek (narodený v roku 1965), ako výnimočný fajčiar má v knižke menej textov. Mená autorov nie sú pseudonymi, sú to ich patafyzické mená, ktoré získali, keď sa z nich stali uvedomelí patafyzici.
Ich čierno-biela elegantná knižka v rozsahu 69 strán obsahuje bizarné, paradoxné zážitky a bláznivé nápady. Remi Kloos začína slovami: "Minule, keď som fajčil.." a Pero le Kvet: "Minule, keď som výnimočne fajčil.." takto čitateľ ľahko zistí, ktorý z nich práve rozpráva. Ich príbehy sú plné absurdít:: "Minule, keď som výnimočne fajčil, prišla mi stručná esemeska UŽ ŤA NEMILUJEM. Našťastie bola od neznámej ženy." Inokedy cez ne presvitá náznak múdrosti: "Minule, keď som fajčil, tak som rozmýšľal nad heslom Baracka Obamu: "Yes, we can!" Super, to znie: áno, môžeme! Ale otázkou je: čo?"
Sú fajčiarske poviedky skutočne poviedkami? Skutočnosť je taká, že autori skôr využívajú črty, fejtóny a epitafy. Znaky poviedky má krátka poviedka „bratranec". Remi Kloos rozpráva príbeh o svojom bratrancovi. Využíva tu prvky retrospektívy, dlhé súvetia a vulgarizmy, ktoré dynamicky rozvíjajú dej. Autori opisujú svoje rozhovory s rôznymi ľuďmi, na rôznych miestach. Každý ich postreh sprevádza irónia a jemný, možno až láskavý sarkazmus.
Krátke príbehy majú rozsah pár viet. Aj tu však platí, že málo je niekedy viac. Ich obsah je humorný, realistický i snový. Každý príbeh v sebe skrýva myšlienku, či už jasne vyčitateľnú alebo skrytú.
Jazyk je jednoduchý. Štylistika súvetí je netypická. Remi Kloos využíva zložité súvetia, U Pera sú to podraďovacie súvetia Ako aj vo svojich iných dielach „ostal verný" skôr stručným vetám. Je nutné dodať, že Pero sa ako autor vyvinul. Jeho rozprávanie už nie je také strohé, ako je to napr. v Malých príbehoch o manželoch a milencoch.
Autori sa zamýšľajú nad rôznorodými problémami- nad vlastnou smrťou, nad umením, nad bezdomovcami. Nedotýkajú sa však problému priamo. Medzi nimi a konfliktom stojí ďalšia postava, ktorá ich názor akoby vypovie, nie však vždy. Tým nadobúda rozprávanie originálny ráz.
Autori píšu pútavo, ľahko a vtipne. Majú k svojim i cudzím problémom svojský prístup. Ako prezrádza aj názov knihy, všetky ich úvahy a rozhovory sa dejú počas fajčenia. Možno z toho vytušiť alegóriu a trpký výsmech dnešnej uponáhľanej doby, kedy ľudia na seba majú čas len počas fajčenia. Touto knihou však nechcú fajčenie a fajčiarov podporovať, ale bojovať proti nemu.
Z patafyzického hľadiska žiadne hnutie (tajné ani oficiálne) nemá význam ani zmysel, preto sa uvedomelí patafyzici nikdy ani nepokúšali nejaké hnutie vyvolať. A to isté platí aj o „krízovej súčasnosti". Žiadne úlohy riešiť netreba, pretože žiadna svetová kríza nie je, nikdy nebola a ani nebude.
Minule, keď som výnimočne fajčil na mňa zapôsobila zvláštne. Hlbšie pocity sebaanylízy vo mne nevyvolala. Možno to bol cieľ- nevnucovať vlastný názor, ale ukázať iný pohľad na vec.
Kniha Remiho Kloosa a Pero le Kveta nie je žiadna veľká literatúra, no i napriek tomu sa dá na nej zasmiať a človek má nutkavý pocit čítať z nej všetkým na okolo a zapáliť si pri tom.
j.a.
